Sloboda pre umenie: Ktoré diela sa v roku 2026 stanú spoločným dedičstvom nás všetkých?

Vstup do nového roka je pre svet kreativity vždy výnimočným momentom, no rok 2026 má pre umelcov, historikov a milovníkov kultúry špeciálny význam. Práve v tomto období sa otvárajú pomyselné brány archívov a mnohé ikonické diela definitívne prechádzajú do takzvanej verejnej domény (public domain). Tento proces nie je len právnou formalitou, ale dôležitým momentom, kedy sa umenie prestáva viazať na prísne autorské licencie a stáva sa spoločným kultúrnym bohatstvom, z ktorého môže čerpať ktokoľvek z nás.

Čo sa vlastne deje s autorskými právami?

Možno sa pýtate, čo presne znamená, že dielo „vstúpi do verejnej domény“. V praxi to znamená, že vypršala časová lehota, počas ktorej zákon chránil majetkové práva autora alebo jeho dedičov. Od tohto momentu už nie je potrebné žiadať o súhlas s publikovaním, adaptáciou či komerčným využitím diela a odpadá aj povinnosť platiť autorské poplatky.

V rámci Európskej únie je toto pravidlo nastavené pomerne jasne: ochrana diel trvá počas celého života autora a ďalších 70 rokov po jeho smrti. Keďže sa píše rok 2026, tento rok patrí autorom, ktorí nás opustili v roku 1955. Je to fascinujúca transformácia – z majetku jednotlivcov sa stáva palivo pre novú tvorbu súčasných umelcov, ktorí môžu staré texty, hudbu či obrazy remixovať, digitalizovať alebo voľne šíriť.

Veľké mená, ktoré budeme môcť slobodne citovať

Zoznam autorov, ktorých diela sa v roku 2026 uvoľňujú, je mimoriadne pestrý a zahŕňa obry svetovej literatúry aj vedy. Literárny svet oslavuje najmä uvoľnenie práv k dielam nemeckého velikána Thomasa Manna. Jeho filozofické romány ako Čarovný vrch či Smrť v Benátkach sú základnými piliermi moderného písania. Spolu s ním sa do verejnej domény dostávajú aj diela španielskej spisovateľky Conchy Espiny.

Svet vedy čaká zásadná zmena v podobe uvoľnenia dokumentov a publikácií Alberta Einsteina. Hoci jeho vedecké teórie sú verejne známe dlho, voľný prístup k jeho pôvodným textom uľahčuje prácu akademikom aj vydavateľom. Hudobná scéna zasa pookreje vďaka kompozíciám džezového priekopníka Charlieho Parkera či vážnej hudbe od autorov ako George Enescu a Arthur Honegger. Vo výtvarnom umení sa uvoľňujú práva k dielam moderných majstrov, akými boli Nicolas de Staël, Max Pechstein či Fernand Léger.

Právny labyrint: Nie je to vždy také jednoduché

Hoci zánik autorských práv znie ako absolútna sloboda, realita má svoje nuansy. Aj keď majetkové práva zanikajú, stále existujú osobnostné práva autora. To znamená, že ak sa rozhodnete vydať Mannov román, stále musíte uviesť jeho meno a nesmiete s dielom narábať spôsobom, ktorý by dehonestoval autorovu povesť.

Ďalším dych berúcim príkladom sú krajiny ako Grécko alebo Taliansko. Tie majú špecifické zákony o kultúrnom dedičstve, ktoré môžu obmedziť komerčné využívanie historických diel aj po vypršaní autorských práv (spomeňme si na spory okolo používania Botticelliho obrazov v módnom priemysle). Napriek tomu je rok 2026 prelomový – odstraňuje najväčšiu bariéru a umožňuje nám vrátiť tieto umelecké poklady späť do obehu v modernej, digitálnej podobe.

Viac informácií nájdete tu.

Tlačiť