Veselé Vianoce s duševným vlastníctvom 2025

Vááánoce Vááánoce přicházejí... S nástupom decembra som robila malý prieskum, čo sa ľuďom v mysli vybaví pri slove Vianoce. A tak sa v prvej trojke ocitli: upratovanie, stromček a punč (poradie je náhodné). Poďme sa teda pozrieť za účelom navodenia vianočnej atmosféry na týchto troch nesúrodých „jazdcov Vianoc“ – ako inak, z pohľadu duševného vlastníctva.

Predvianočné upratovanie je veľkou rodinnou témou a skutočne tvorí značnú časť predvianočného folklóru. Avšak, keď potrebujete odsunúť gauč a povysávať pod ním práve vtedy, keď dávajú dôležitý futbal/hokej/box, s pochopením diváka sa to sotva stretne a je úplne jedno, či Vianoce klopú na dvere. Zamysleli ste sa už niekedy nad vysávačom v zmysle „aké by to bolo, keby nebol“? Že by ste dnes museli presviedčať prach na odchod z podlahy napríklad metlou?

V skratke a z rýchlika – história vynálezu vysávača siaha do 19. storočia, kedy boli v Kanade aj USA patentované zariadenia, ktoré boli na ručný pohon a defacto kefami zametali podlahu. Prvý „moderný“ vysávač v roku 1902 skonštruoval Herbert C. Booth. V tom čase malo len málo domácností zavedenú elektrinu, a tak vysávač s hadicou dlhou takmer 250 metrov umiestnil na voz ťahaný koňmi. To mu umožnilo dosiahnuť z ulice na ktorékoľvek miesto v okolitých domoch. Medzníkom vo vývoji vysávačov sa stal rok 1912, keď Axel Wenner-Gren založil továreň Elektrolux a vyrobil prvý vysávač Lux 1. V roku 1921 sa už objavil aj typ Model V, ktorý bol prvým krokom k ľahko použiteľným vysávačom pre bežné domácnosti. Začalo sa obdobie, keď sa označenie „luxovať“ stalo synonymom pre vysávanie. Švédska spoločnosť Elektrolux sa v roku 1974 stala najväčším výrobcom vysávačov na zemeguli. Cez privilégium možnosti vysávať navodzujem prvý stupeň predvianočného pookriatia – vzdávam hold vynálezcom, ktorí svojou činnosťou zlepšujú každodenný život prostredníctvom zmysluplných vynálezov.

Keď máme upratané, hor sa na vianočnú výzdobu a to konkrétne na tú v našich zemepisných šírkach ústrednú – stromček. Dilemu, či svetelná reťaz ide ako prvá, alebo posledná, strieda u mňa sled rýchlych myšlienok: Spomienka na svetelné reťaze, ktoré si pamätám z detstva – zvončeky s farebnými malinkými žiarovkami, tenkostenné sklenené červené muchotrávky či farebné šišky, alebo akože sviečky prichytené štipcom na konár. Kedysi sa používali ozajstné sviečky, ak chcel niekto na stromček vniesť svetlo. Zrazu mi súčasné LED svetelné reťaze prídu akési málo slávnostné. A odkedy vlastne dekorujú ľudia vianočné stromčeky elektrickými svetielkami? Tak som si teda na túto otázku posvietila.

Informácia, že za prvou vyrobenou svetelnou reťazou v roku 1880 nie je nik iný ako Tomas Alva Edison (pozn.: vynálezca žiarovky) vlastne nie je až taká prekvapujúca. Jeho vtedajšia reťaz však nebola vianočná, týmto sviatočným smerom ju o dva roky neskôr posunul jeho spolupracovník a priateľ Edward H. Johnson. Ten ju vylepšil o farebné a blikajúce svetlá a pre potešenie svojich detí ňou ozdobil domáci vianočný stromček. Následne sa svetelné reťaze začali predávať aj komerčne, no mali rôzne „muchy“ a to veru nie malé, pre predstavivosť napr.: v prepočte na dnešok stáli 8500€; inštalovať ich smel len vyučený elektrikár; svietiť mohli iba krátko kvôli riziku skratu a následného požiaru, preto bolo nutné mať pri stromčeku neustále vedro s vodou alebo pieskom. Požiare vianočných svetiel boli v danej dobe bežné a táto skutočnosť sa stala inšpiráciou pre tínedžera Alberta Sadacca, ktorý presvedčil svoju rodinu podnikajúcu v oblasti osvetlenia na vývoj bezpečného produktu do podoby, ako ho poznáme dnes. V druhom stupni vianočného pookriatia vzdávam hold inovátorom hľadiacich na bezpečnosť – dokázal takto zmýšľať aj tínedžer pred 100 rokmi, pri dnešných možnostiach tak verím zmýšľajú všetci inovátori.

Upratané, ozdobené, hor sa variť punč! Okrem mnohých iných ingrediencií patrí do punču rum – t.j. alkohol, ktorý sa destiluje výhradne z cukrovej trstiny (nie z náhrad ako napr. zemiaky či zemiakový škrob). A tu mi príde príhodné povedať jeden príbeh o zmene značky „z rumového súdka“ – rum Plantation po 25 rokoch existencie na trhu zmenil názov na Planteray.

Zmeny značiek sa dejú, skôr občas ako často, pretože sú značne finančne náročné ak sa k nim viažu ochranné známky. Rumu spoločnosti Maison Ferrand sa úspešne darilo na trhu vo viac ako 120 krajinách sveta a preto by sa dala táto zmena nazvať aj „tortúrou“. Plantation, teda v preklade plantáž, okrem zamýšľanej konotácia pre kvalitu – a to od pôdy až po produkt, v sebe nesie aj zápornú konotáciu – otroctvo. Toto uvedomenie prišlo až s postupným rozširovaním produktu mimo Francúzsky trh a eskalovalo v roku 2020 po smrti Georgea Floyda a sformovaním hnutia Black Lives Matter. Alexandre Gabriel, majiteľ a hlavný miešač rodinného podniku Maison Ferrand a West Indies Rum Distillery (WIRD) usporiadal tlačovú konferenciu a predniesol „Keďže dialóg o rasovej rovnosti pokračuje na celom svete, chápeme zraňujúcu konotáciu, ktorú môže slovo plantáž u niektorých ľudí vyvolať, najmä v spojení s oveľa vážnejšími obrazmi a temnou realitou minulosti. Ak meno spôsobuje bolesť, a naše meno ju spôsobuje, nie je to súčasťou nášho poslania. Sme presvedčení, že sa musíme vyvíjať a preto zmeníme názov.“ Rebranding zabral takmer 3 roky a za túto dobu sa v online priestore i mainstreamovej tlači objavilo množstvo kritiky a obvinení, že Plantation vôbec nemá v úmysle názov zmeniť. Avšak záznamy z patentových úradov nepustia a svedčia o opaku – prvé prihlášky ochranných známok boli podané vo Francúzsku a USA ešte v roku 2021, kvôli „trollingu“ bol však názov držaný v tajnosti a zverejnený až v roku 2023 (následná prihláška pre územie EU a ďalšie krajiny, kde má podnik distribúciu). V treťom stupni vianočného pookriatia vzdávam hold a pripíjam na zodpovedný prístup k slovám, ktoré formujú nielen značky, ale aj naše spoločné príbehy – minulé, súčasné, budúce.

Vianočný čas je časom pokoja, priateľstva a ľudskosti. V oblasti duševného vlastníctva má tiež zmysel myslieť nielen na práva, ale aj na ľudí.

Krásne vianočné sviatky praje kolektív CTT CVTI SR  

Zdroje:

17.12.2025, Mária Pospíšilová

Tlačiť