LEGISLATÍVNE PREKÁŽKY KOMERCIALIZÁCIE DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA NA PÔDE SAV PO JEJ TRANSFORMÁCII V ROKU 2022

„Nová kapitola v dejinách SAV“(1), takto nazval transformáciu Slovenskej akadémie vied jej predseda, prof. Pavol Šajgalík, pri príležitosti prijatia spresňujúcej legislatívy v septembri 2021, ktorá nadväzovala na základnú legislatívu z roku 2017. K úplnému zavŕšeniu procesu transformácie následne došlo 1. januára 2022 zápisom všetkých 47 organizácií SAV do registra verejných výskumných inštitúcií (VVI).(2) Očakávania všetkých zainteresovaných boli – a naďalej sú – veľké. Citovať možno Ľudovíta Paulisa, PhD., štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR: „Zmenou právnej formy centier a ústavov SAV sa umožní efektívnejšie využívanie duševného vlastníctva ako aj flexibilnejšie kreovanie nových partnerstiev a spoluprác so súkromným sektorom a vysokými školami. To znamená aj predpoklad nárastu súkromných investícií do výskumu a vývoja a vyššiu produktivitu reálne uplatniteľných výsledkov.“(3)

Cieľom tohto príspevku nie je hodnotenie, či a v akej miere dochádza k reálnemu naplneniu týchto ambícií, to autor prenecháva povolanejším. Predmetom nášho záujmu je „len“ aktuálne nastavenie legislatívneho prostredia, v ktorom už transformované ústavy a centrá SAV uskutočňujú aktivity v oblasti transferu technológií, so zameraním na podmienky a obmedzenia pri disponovaní s duševným vlastníctvom za účelom jeho komercializácie. Tejto téme sa autor venoval už v roku 2020,(4) keď transformácia SAV bola smutným príkladom nedotiahnutého projektu(5) a register VVI bol prázdny. Kým vtedy sme na danú tému nazerali najmä cez všeobecnú legislatívu vzťahujúcu sa na rozpočtové a príspevkové organizácie,(6) dnes našu pozornosť zameriavame na zákon o VVI(7) a zákon o SAV(8) v znení ich posledných noviel z roku 2021.(9) V záujme zachovania sústredenia výlučne na tému komercializácie duševného vlastníctva, nie je naším zámerom ani načrtnutie všeobecného právneho a inštitucionálneho prehľadu ohľadne VVI. K súvisiacim témam odbočíme len vtedy, keď to bude nevyhnutné.

Niekoľko dobrých správ a jedna horšia

Aktuálny legislatívny rámec, v ktorom ústavy a centrá SAV transformované do VVI uskutočňujú aktivity v oblasti transferu technológií (tzn. stav po 1. januári 2022), je diametrálne odlišný od legislatívneho rámca, ktorý pre organizácie SAV platil dovtedy (tzn. do 31. decembra 2021). A je potrebné zároveň jednoznačne uviesť, že dnešný právny stav je aj výrazne priaznivejší a vhodnejší, zrejme nielen pre komercializáciu duševného vlastníctva na pôde SAV. Prechodom do  režimu VVI boli odstránené tie najzásadnejšie, principiálne legislatívne prekážky, najmä nemožnosť licencovania či prevodov duševného vlastníctva, ktoré bolo majetkom štátu a nie majetkom jednotlivých organizácií SAV. Zlepšili sa aj zákonné podmienky podnikania VVI v porovnaní s podnikaním rozpočtových a príspevkových organizácií. Aj podľa zákona o VVI síce naďalej platí, že náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej, avšak toleruje sa účtovná strata počas dvoch po sebe idúcich kalendárnych rokov; ak však strata pretrváva aj tretí rok, VVI musí podnikateľskú činnosť ukončiť.(10) V porovnaní s tým, rozpočtová alebo príspevková organizácia je povinná ukončiť podnikateľskú činnosť hneď nasledujúci rok po prvej účtovnej strate, ktorá sa sleduje už k 30. septembru.(11) A ďalšou dobrou správou je, že na rozdiel od stavu do 31. decembra 2021, organizácie SAV ako VVI sú oprávnené zakladať ďalšie právnické osoby, a to za podmienok vymedzených zákonom.(12) Všetko sú to nepochybne podstatné, dlhodobo očakávané a veľmi vítané zlepšenia legislatívneho rámca pre transfer technológií na pôde SAV.

Na druhej strane – a to je horšia správa – ani súčasná právna úprava nie je dokonalá. Napriek zreteľnému úsiliu a dlhodobej príprave aj po transformácii organizácií SAV na VVI možno v zákone o SAV a zákone o VVI identifikovať niektoré prekážky komercializácie duševného vlastníctva. V porovnaní však so závažnosťou predchádzajúcich legislatívnych prekážok (tzn. do 31. decembra 2021) už nehovoríme o fatálnych obmedzeniach, ktoré by úplne bránili realizácii inovatívnych projektov s komerčným sektorom. Aktuálne identifikované prekážky v zákone o VVI spočívajú skôr v existencii právnych rizík a „strašiakov“, tak z pohľadu VVI, ako aj ich zmluvných partnerov. Keď spomíname nedokonalosti právnej úpravy, nemali by sme zabudnúť ani na to, čo v zákonoch nenájdeme, ale ak by to tam bolo, prispelo by to efektivite transferu technológií. Celková úroveň závažnosti súčasných prekážok je objektívne rádovo nižšia, ale ignorovať ich neodporúčame.

Platí teda to, čo sme už v roku 2020 uviedli v našom príspevku:⁴ „Z hľadiska nakladania s duševným vlastníctvom, podnikania a zakladania nových subjektov by bolo uplatňovanie zákona o VVI určite posunom vpred. To bez ďalšieho neznamená, že by zákon č. 243/2017 Z. z. bol pre SAV „samospasiteľný“ a že by sa v prostredí SAV vyriešili všetky legislatívne problémy súvisiace s transferom technológií. V každom prípade by však išlo o „odblokovanie“ súčasného, až absurdného stavu, ktorý sme v úvode tohto príspevku nazvali „právnym (ne)poriadkom“.

Komercializácia duševného vlastníctva podľa zákona o VVI

Majetkom VVI sú popri hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach aj pohľadávky a iné majetkové práva,(13) kam by sme mohli zaradiť aj práva duševného vlastníctva, čo zodpovedá aj súkromnoprávnej koncepcii,(14) na ktorú správne odkazuje aj dôvodová správa k novelizácií zákona o VVI (zákonom č. 346/2021 Z. z.).(15) Zákon o VVI definuje špecifickú kategóriu majetku VVI, a to prioritný majetok (ide v zásade o nehnuteľnosti a finančné prostriedky za ne získané), kde platí najprísnejší zákonný režim. Okrem iného sa na zmluvné dispozície s prioritným majetkom vyžaduje nielen predchádzajúci súhlas dozornej rady a zakladateľa (SAV), ale aj predchádzajúci súhlas Ministerstva financií SR, resp. v prípadoch nad 25 000,- eur dokonca súhlas vlády SR.(16) Per definitionem je však evidentné, že práva duševného vlastníctva s určitosťou do prioritného majetku nespadajú, čo by ani nebolo adekvátne a vlastne by to znefunkčnilo komercializáciu duševného vlastníctva na pôde SAV.

Nakladanie s duševným vlastníctvom, resp. s právami duševného vlastníctva, teda spadá do všeobecného režimu „neprioritného“ majetku. Pozitívnou správou je, že sa neuplatňuje inštitút trvalo resp. dočasne nepotrebného majetku,(17) ktorý by vo vzťahu k duševnému vlastníctvu ani nedával dobrý zmysel. Navyše sa možno oprieť aj o explicitné vylúčenie tohto špecifického obmedzenia (§ 33 zákona o VVI), ktoré sa nevzťahuje na nakladanie s „neprioritným“ majetkom VVI, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu hlavnej činnosti VVI alebo jej oprávnení, vrátane výskumu a inovácií. Takéto explicitné vylúčenie bolo do zákona o VVI (§ 32 ods. 5) zavedené novelizáciou č. 346/2021 Z. z. v záujme vyššej flexibility a predchádzania „neželanému zužujúcemu výkladu“, ako uvádza dôvodová správa.

Na nakladanie s duševným vlastníctvom VVI sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas zakladateľa (SAV). Takýto záver vyplýva z ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o VVI, ktorý obsahuje taxatívny výpočet takýchto prípadov a kde právne úkony smerujúce k disponovaniu s duševným vlastníctvom nenájdeme. Hypoteticky by takýmto úkonom mohlo byť darovanie (§ 35 ods. 1 písm. b) zákona o VVI), čo by však bolo z komercializačného hľadiska pomerne neštandardné a je otázne, či by k nemu dala súhlas dozorná rada, ktorá je povinná tak nespraviť v prípade, ak je navrhovaný úkon v rozpore s požiadavkou na riadne a hospodárne využívanie majetku VVI (§ 35 ods. 6 zákona o VVI). Na druhej strane z hľadiska prekročenia zákonom predpokladanej finančnej hodnoty transakcie 30 x 1 700,- eur (§ 35 ods. 1 písm. d) v spojení s § 35 ods. 4 zákona o VVI), kedy sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zakladateľa (SAV), opäť sa uplatňuje explicitné vylúčenie v zmysle § 32 ods. 5 zákona o VVI.

Na nakladanie s duševným vlastníctvom VVI sa vyžaduje predchádzajúci súhlas dozornej rady. Zákon o VVI v § 35 ods. 3 písm. f) výslovne rozoznáva tri spôsoby nakladania s duševným vlastníctvom VVI: (i) dohodu o spolumajiteľstve práv k predmetom duševného vlastníctva medzi VVI a jej zamestnancami alebo inými oprávnenými osobami,(18) (ii) dohodu o postúpení práva duševného vlastníctva VVI alebo o jeho scudzení (presnejšie o jeho prevode) a (iii) dohodu o poskytnutí licencie – presnejšie licenčnú zmluvu – na používanie predmetov duševného vlastníctva VVI. Tieto tri okruhy dohôd, resp. zmlúv by pri adekvátnej interpretácii mali dostatočne pokrývať praktické potreby VVI pri komercializácii duševného vlastníctva. A na uzavretie akejkoľvek z nich zákon vyžaduje predchádzajúci súhlas dozornej rady, a to dokonca pod následkom absolútnej neplatnosti, čím sa podrobnejšie zaoberáme v ďalšej časti tohto príspevku. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že z hľadiska prekročenia zákonom predpokladanej finančnej hodnoty transakcie 16 x 1 700,- eur (§ 35 ods. 3 písm. a) v spojení s § 35 ods. 4 zákona o VVI), kedy sa vyžaduje predchádzajúci súhlas zakladateľa (SAV), opäť sa uplatňuje explicitné vylúčenie v zmysle § 32 ods. 5 zákona o VVI, ako sme už uvádzali vyššie v súvislosti so súhlasom zakladateľa (SAV).

Celý článok si môžete prečítať tu

POZNÁMKY:

1 Register VVI je dostupný tu https://regvvi.cvtisr.sk/.

2 Tlačová správa MŠVVaŠ SR z 22. septembra 2021, dostupná tu: https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=9864.

3 Tá istá tlačová správa.

4 Pozri aj KLINKA, T.: Legislatívne prekážky efektívneho transferu technológií (najmä vo vzťahu k nakladaniu s duševným vlastníctvom). TTb 1/2020, dostupný tu: https://ttb.sk/wp-content/uploads/2022/03/Stranky-z-VNUTRO_FINAL_TTB1.pdf.

5 V prípade záujmu možno čitateľovi odporučiť Záverečnú správu Najvyššieho kontrolného úradu z roku 2018 „Transformácia Slovenskej akadémie vied“, dostupná tu: https://www.nku.gov.sk/documents/10157/fe31250c-c164-4392-b7d0-3b881ccfb6ff. 

6 Najmä zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/523/ a zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278/.

7 Zákon č.243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/243/.

8 Zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied, dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/133/.

9 Zákon č. 346/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/346/.

Zákon č. 347/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, dostupný tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/347/.

10 Pozri § 24 ods. 11 zákona o VVI.

11 Pozri § 28 zákona č. 523/2004 Z. z.

12 Pozri § 34 zákona o VVI.

13 Pozri § 29 ods. 1 zákona o VVI.

14 Pozri § 118 a 119 Občianskeho zákonníka.

15 Pozri odôvodnenie k bodu 45 (§ 32 ods. 5), dôvodová správa k zákonu č. 346/2021 Z. z. je dostupná tu: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=495902.

16 Pozri § 31 ods. 4 zákona o VVI.

17 Pozri § 33 zákona o VVI.

18 Pod pojmom „dohoda o spolumajiteľstve práv k predmetom duševného vlastníctva“ je potrebné rozumieť aj dohodu o zrušení spolumajiteľstva predmetov priemyselného vlastníctva a o vzájomnom vyrovnaní a tiež dohodu o veľkosti, resp. prevode spolumajiteľských podielov podľa osobitných predpisov.

07.3.2023, JUDr. Tomáš Klinka

Tlačiť