CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ A ŠTÁTNE POLITIKY V OBLASTI TRANSFERU TECHNOLÓGIÍ

CVTI SR, odbor transferu technológií (OTT), má od roku 2010 skúsenosti s budovaním prostredia prívetivého pre transfer technológií (TT) na akademických inštitúciách (AI) SR a s podporovaním fungovania tohto prostredia. V rámci štátnych politík, ktoré sa transferu technológií venujú, sa transfer technológií chápe ako (zväčša) finančné zužitkovanie majetku akademickej inštitúcie v podobe duševného vlastníctva (DV), ktoré inštitúcia sama vytvorila. Platí pritom, že k vykonávaniu TT na pôde akademických inštitúcií existujú desaťročia známe postupy, uplatňované v krajinách celého sveta.

Slovenská republika zveruje slovenským akademickým inštitúciám verejné zdroje na realizáciu vedy a výskumu. Výsledkom vedy a výskumu, financovaných z verejných zdrojov, sú nové poznatky – nové duševné vlastníctvo. Štát formálne ukladá akademickým inštitúciám povinnosť nakladať s týmito výstupmi „efektívne“. Štát už ale nikde túto efektívnosť nešpecifikuje a nevykonáva žiadny odpočet alebo kontrolu toho, ako bolo vo finále naložené s verejnými zdrojmi pretavenými do duševného vlastníctva akademických inštitúcií. Na pôde slovenských akademických inštitúcií v roku 2022 existujú zárodky infraštruktúry a postupov pre nakladanie s majetkom inštitúcií v podobe DV v súlade s najlepšou známou praxou takým spôsobom, aby z komerčného využitia tohto majetku mohli profitovať samotné akademické inštitúcie a ich zamestnanci.

Na podporu ďalšieho rozvoja vybudovaného prostredia je dnes potrebné doplniť a rozvinúť existujúce motivačné nástroje a zvážiť vybudovanie nástrojov perzekučných. Inak existuje reálne hrozba stagnácie a návratu situácie pred rok 2010. Desaťročia trvajúca absencia správy majetku akademických inštitúcií v podobe DV zapríčinila vznik situácie, keď akademické inštitúcie len s dobrovoľnou účasťou na podporných nástrojoch (najmä podporné nástroje realizované v rámci národných projektov NITT SK a NITT SK II) nie sú samy osebe schopné zmeniť situáciu pri systematizácii nakladania so svojím majetkom v podobe DV, a k presadeniu zmeny situácie na akademických inštitúciách je potrebné zvážiť intenzívnejšiu štátnu intervenciu.

Na podporu udržateľnosti v súčasnosti dosiahnutého progresu v oblasti nakladania s majetkom v podobe DV na pôde akademických inštitúcií SR a na implementáciu prípadnej hlbšej štátnej intervencie pri zavádzaní a presadzovaní pravidiel pre dostatočne efektívne nakladanie s majetkom v podobe DV, získaným z verejných zdrojov na pôde slovenských akademických inštitúcií, je žiadúce využiť prostriedky strategických finančných nástrojov – Plán obnovy a odolnosti SR a Programové obdobie EŠIF 2021 – 27.

Verejné zdroje a duševné vlastníctvo ako majetok vo verejných a štátnych akademických inštitúciách

V SR sa tak akosi automaticky predpokladá, že verejné zdroje investované do vedy a výskumu v akademických inštitúciách vygenerujú nové poznatky, ktorých vznik sa starostlivo vyhodnotí a tam, kde je to účelné, sa v podobe majetku dôsledne zaevidujú v evidencii akademických inštitúcií. Tiež sa predpokladá , že následne sa tento majetok po odbornom posúdení z hľadiska komerčnej využiteľnosti ochráni priemyselno-právne alebo ako evidované know-how a zaradí sa do nastavených procesov komerčného zužitkovania (do transferu technológií). K tomuto ale v skutočnosti nedochádza na systematickej báze. Načrtnutý postup sa uskutoční do momentu vytvorenia nového poznatku. Nový poznatok sa spravidla publikuje v odbornom periodiku, k zhodnoteniu jeho komerčnej využiteľnosti a k zváženiu jeho zaradenia do majetku inštitúcie a do procesu komerčného zhodnotenia cez transfer technológií dochádza ale stále len v minoritnom počte prípadov.

Dnes sa ukazuje, že prirodzená vôľa spravovať čo najlepšie vlastný majetok v podobe DV, negeneruje v reáliách slovenských akademických inštitúcií dostatočne silné momentum na významnú zmenu situácie v krátkodobom horizonte. Naopak, namieste sú obavy o stagnáciu (de facto regres) infraštruktúry vybudovanej s podporou národných projektov NITT SK a NITT SK II v rokoch 2010 – 2020.

Je potrebné silnejšie upriamiť pozornosť na pôvodnú motiváciu pri koncipovaní štátnych politík v oblasti budovania prostredia vhodného pre rozvoj TT a pri formulovaní príslušných štátnych požiadaviek vo výzvach k národným projektom NITT SK a NITT SK II. Originálnou motiváciou je najmä presadenie princípu, v rámci ktorého štát musí presadiť svoju vôľu v tom, aby ním poskytované verejné zdroje financujúce vedu a výskum na akademických inštitúciách SR, boli podrobené odbornej starostlivosti a kontrole nielen vo fáze realizácie vedeckovýskumného projektu na pôde akademickej inštitúcie, ale aj po jeho skončení, po dosiahnutí výstupov projektu vo fáze vyhodnocovania komerčnej využiteľnosti týchto výstupov a vo fáze realizácie komerčného zužitkovania týchto výstupov. Štát potrebuje vo svojich politikách formálne definovať, čo to je systematické a efektívne nakladanie s majetkom v podobe DV na pôde akademickej inštitúcie. Je potrebné toto konkretizovať v podobe Minimálneho štandardu pre správu majetku v podobe DV získaného z verejných zdrojov na pôde slovenských akademických inštitúcií. Minimálny štandard definuje, akými procesmi musí na pôde akademickej inštitúcie prejsť každý nový poznatok, ktorý môže byť duševným vlastníctvom, vytvorený v rámci projektov financovaných z verejných zdrojov. Postupy a procesy k tomu sú globálne všeobecne známe, v slovenských reáliách sú rozpracované, napr. do tzv. expertných podporných služieb CVTI SR (www.nptt.sk/Poskytované služby v procese transferu technológií) alebo do podmienok čerpania prostriedkov Patentového fondu NCTT SR (www.nptt.sk/Národné centrum transferu technológií SR – NCTT SR/Základné dokumenty). Štát potrebuje presadiť, aby verejné a štátne akademické inštitúcie podľa formálnej definície Minimálneho štandardu zaviedli na svojej pôde potrebné procesy, aby podľa nich postupovali a aby o tom viedli overiteľnú evidenciu.

Principiálne, realizácia takýchto úkonov tvorí základnú činnosť špecializovaných pracovísk, ktoré majú od štatutárneho zástupcu inštitúcie, ktorá je právnym subjektom, poverenie v mene inštitúcie nakladať s majetkom inštitúcie v podobe duševného vlastníctva (v zahraničí sú takéto pracoviská nazývané zväčša TTO – technology transfer office, na Slovensku sa ako alternatíva používa termín CTT – centrum transferu technológií).

Motivačné a perzekučné nástroje na presadenie Minimálneho štandardu

V rámci implementácie národných projektov NITT SK a NITT SK II bola v CVTI SR vytvorená koncepcia, ktorá sa zakladala na presvedčení, že vytvorením a poskytovaním podporných motivačných nástrojov, sa podarí inicializovať budovanie a široké uplatňovanie systematických nástrojov na nakladanie s DV na pôde akademických inštitúcií. Na jeho systematické komerčné využitie. Na systematický transfer technológií. V prvej časti sa táto koncepcia ukázala ako úspešná. Budovanie infraštruktúry na systematickú realizáciu TT na pôde akademických inštitúcií sa v rokoch 2010 až cca 2020 podarilo inicializovať. Pri spätnom hodnotení však nedošlo k takému širokému presadeniu systematického prístupu k nakladaniu s majetkom v podobe DV na pôde akademických inštitúcií, ako by sa od snahy trvajúcej dekádu, mohlo očakávať. Dnes, pri príležitosti aktivít realizovaných na celonárodnej úrovni, v súvislosti so snahami o využívanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti a výhľadovo aj z aktuálneho programového obdobia EŠIF, je preto na mieste otvoriť diskusiu nielen o pozitívnej motivácii, ale aj o tej negatívnej a o možnostiach štátu uplatniť takéto nástroje v harmónii alebo synergicky. 

Celý článok si môžete prečítať tu

Titulné foto: archív CVTI SR

18.11.2022, Miroslav Kubiš

Tlačiť