EVALUÁCIA VÝSLEDKOV VÝSKUMU A VÝVOJA AKO SÚČASŤ PROCESU TRANSFERU TECHNOLÓGIÍ

Transfer technológií chápaný ako prenos výsledkov výskumu a vývoja z verejných alebo štátnych vedeckovýskumných inštitúcií (VVI) do praxe predstavuje komplexný proces pozostávajúci z viacerých fáz. V situácii, kedy je takýto výsledok VaV dosiahnutý bez priamej požiadavky alebo zadania zo strany subjektov z praxe, realizuje sa tzv. nepriamy transfer technológií. Napriek tomu, že predmetom tohto transferu sú výstupy štandardných vedeckých projektov financovaných najmä z grantových schém, môžu byť vo viacerých prípadoch na ich báze vytvorené produkty uplatniteľné v praxi. Takéto výsledky VaV zväčša spĺňajú pojmové znaky niektorého typu predmetu duševného vlastníctva, jedná sa teda najmä o vynálezy, technické riešenia, dizajny alebo odrody rastlín.

Každý predmet duševného vlastníctva má vo svojej podstate určitú hodnotu a je možné s ním nakladať v zmysle platnej legislatívy – najmä ho chrániť a využívať. Ochrana môže byť zabezpečená napr. patentom, úžitkovým vzorom, zapísaným dizajnom alebo šľachtiteľským osvedčením, prípadne alternatívne utajením. Následné komerčné využitie, teda komercializácia, v prípade VVI znamená najmä udelenie licencie alebo prevod výlučných práv subjektu z praxe, ktorý bol za týmto účelom vyhľadaný a boli s ním dohodnuté podmienky komercializácie. Dôvodom je skutočnosť, že VVI spravidla nemá možnosť ani záujem realizovať vlastné podnikateľské aktivity s daným výsledkom VaV. Z uvedeného vyplýva, že nepriamy transfer technológií je proces pokrývajúci oblasti od práva priemyselného vlastníctva, cez obchodné právo, marketing, obchodné zastupovanie, príslušné technické alebo prírodovedné odbory (podľa typu výsledku VaV) až po projektový manažment. Vyžaduje si aktívne zapojenie viacerých zložiek VVI, ale tiež participáciu a vzájomnú kooperáciu expertov z rôznych oblastí.

V rámci nepriameho transferu technológií možno identifikovať tri základné fázy:

1. identifikácia a posúdenie výsledku VaV,
2. ochrana výsledku VaV – v tejto fáze už vhodne označovaného „technológia“,
3. komercializácia technológie.

Vo fáze komercializácie technológie, ktorá je najpodstatnejšou časťou celého procesu transferu technológií, možno rozlíšiť niekoľko špecifických krokov, najmä:

• voľbu stratégie komercializácie a príprava marketingových podkladov,
• vyhľadávanie a oslovenie potenciálnych partnerov,
• vedenie rokovaní s potenciálnymi partnermi,
• uskutočnenie komercializácie prostredníctvom:
• udelenia licencie na využívanie technológie,
• prevodu práv na technológiu,
• založenia spoločnosti typu spin-off / spin-out.

Za účelom pokrytia jednotlivých krokov súvisiacich s transferom technológií si VVI zriaďujú špecializované pracoviská – centrá transferu technológií (CTT). Ich úlohou je v spolupráci s pôvodcami technológie a potrebnými expertmi zrealizovať všetky kroky potrebné na prenos danej technológie do praxe. CTT je zodpovedné za správne vymedzenie technológie, jej posúdenie, ochranu, nájdenie komercializačného partnera a dohodnutie podmienok komercializácie. Posúdenie technológie je úvodnou a zároveň kritickou fázou celého procesu, nakoľko vo veľkej miere určuje ďalší prístup zainteresovaných k technológií. Hlavným cieľom posudzovania je maximalizovanie efektívnosti pri vynakladaní dostupných zdrojov (ľudských, finančných a materiálnych).

To sa dosahuje prostredníctvom identifikovania potenciálnych prekážok brániacich transferu danej technológie a vymedzením jej relatívnych výhod. Vo všeobecnej rovine je možné prekážky vymedziť na základe podmienok, ktoré musia byť splnené v jednotlivých vyššie uvedených krokoch transferu technológií – napr. základnou podmienkou pre zabezpečenie ochrany je novosť technológie. Pre úspešnú komercializáciu je potrebné, aby technológia bola dostatočne overená a jasne zacielená. V neposlednom rade platí, že VVI môže transferovať iba to, čo vlastní, teda VVI musí mať vysporiadané všetky práva k danej technológií. Akékoľvek relevantné posudzovanie technológie by malo byť koncipované tak, aby obsahovalo vyjadrenia k splneniu všetkých nevyhnutných podmienok pre realizáciu transferu, a zároveň by malo objektívne vymedzovať samotnú technológiu, aký problém rieši, pre koho je určená a aké má výhody v porovnaní s existujúcimi riešeniami. Takto definovaný proces posudzovania nazývame evaluácia. Jej výstupom je analytická správa s naformulovanými závermi obsahujúcimi návrh ďalších krokov a odporúčania určené pre osoby vykonávajúce formálne rozhodnutia súvisiace s technológiou (napr. štatutárny zástupca VVI).

Kto by mal evaluáciu vykonávať

Evaluačná správa, ako prvotný dokument oboznamujúci o stave a podstatných náležitostiach predmetnej technológie, by mala byť vypracovaná osobou odborne spôsobilou a kompetentnou v oblasti ochrany a komercializácie duševného vlastníctva. Posúdenie sa totiž nezameriava iba na využiteľnosť technológie ako takej, jej inovatívne vlastnosti a aktuálne dosiahnutý stupeň vývoja, ale zohľadňujú sa aj špecifiká procesu transferu technológií, ako napríklad potenciálny záujem hospodárskej praxe, možnosť zabezpečiť vhodnú ochranu (napr. patent), využiteľnosť v spotrebiteľskom prostredí, parametre cieľového trhu a konkurenčných riešení. Vo vedeckovýskumných inštitúciách, kde je transfer technológií vykonávaný systémovo a na odpovedajúcej úrovni, býva proces evaluácie realizovaný odbornými pracovníkmi CTT pôsobiacich v daných inštitúciách. Aj na Slovensku sú v prostredí vedeckovýskumných inštitúcií za tento proces zodpovedné CTT, avšak vzhľadom k  špecifikám slovenského prostredia, najmä nedostatočných personálnych kapacít lokálnych CTT, proces evaluácie môže byť (a často aj je) vykonávaný v spolupráci s externými expertmi. V našich podmienkach VVI využívajú najmä služby poskytované z národnej úrovne Centrom transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR). Na základe požiadavky a dodaných podkladov zo strany lokálnych CTT a pôvodcov technológie vypracujú, na to určení pracovníci CVTI SR, evaluačnú správu s odporúčaniami pre danú inštitúciu, v ktorej závere je zhrnuté, akým spôsobom je možné nakladať s technológiou a ďalšími krokmi v oblasti jej ochrany a komercializácie.

Kedy uskutočniť evaluáciu

Existuje niekoľko prístupov k posúdeniu technológie vzhľadom na jej vytvorenie. Najčastejšie sa v procese transferu technológií stretávame s vypracovaním evaluačných správ po vytvorení technológie – duševného vlastníctva. Samotné vytvorenie technológie sú pôvodcovia – vedeckí pracovníci VVI, povinní v zmysle platnej legislatívy oznámiť svojmu zamestnávateľovi. Ten má 3 mesiace na to, aby ho posúdil a vyjadril sa pôvodcom, či si právo na vytvorenú technológiu uplatňuje alebo nie. Posudzovanie sa spravidla realizuje vypracovaním evaluačnej alebo obdobnej správy. Ak sa rozhodne si právo neuplatniť, prechádzajú všetky práva na pôvodcov technológie. V prípade uplatnenia práva má daná VVI všetky majetkové práva zodpovedajúce súčtu podielov jej zamestnancov na vytvorení technológie. Rozhodnutie o uplatnení práva súvisí nielen s potenciálom danej technológie, či už z hľadiska vedeckej hodnoty alebo jej komerčného potenciálu, ale aj s povinnosťou vyplatiť pôvodcom tzv. primeranú odmenu vyplývajúcu z príslušnej legislatívy. Podstatným výstupom evaluačných správ je posúdenie možnosti zabezpečenia vhodnej ochrany pre technológiu. Najvýznamnejším parametrom v tejto súvislosti je celosvetová novosť, ktorá je vyžadovaná najmä v prípade patentu, ako najsilnejšieho spôsobu ochrany nových technológií. Základným nástrojom pri posudzovaní novosti je rešerš na stav techniky, ktorá môže byť koncipovaná ako súčasť komplexnejšieho procesu evaluácie, alebo mu môže predchádzať. Jedná sa o informačný prieskum v patentových databázach a nepatentových elektronických informačných zdrojoch na príslušnú tému. Výstupom je rešeršná správa s plnými textami dokumentov, ktoré opisujú riešenia príbuzné predmetnej technológii a zároveň predstavujúce potenciálne prekážky pri posudzovaní jej novosti.

V súvislosti s vytváraním technológií ako výsledkov VaV sa odporúča dať si vypracovať rešerš na stav techniky už pred začatím akéhokoľvek výskumu, a to nielen v súvislosti s jeho možným komerčným využitím, ale najmä s ohľadom eliminácie rizika práce na už známych výsledkoch. Tie sú často zverejnené v odborných publikáciách alebo sú priamo predmetom ochrany duševného vlastníctva (existujúce patenty, úžitkové vzory, dizajny a podobne). Výstup rešerše pomáha výskumným pracovníkom s orientáciou v oblasti ich zamýšľaného výskumu. V prípade, že sa pri koncipovaní výskumu zohľadní aj využiteľnosť potenciálneho výsledku v hospodárskej praxi, jedná sa o výborný príklad aplikačne orientovaného výskumu a uvedomelosti VVI v procese transferu technológií.

Podklady pre uskutočnenie evaluácie

Ako podklad pre posúdenie výsledku VaV zodpovedným pracovníkom poslúži akýkoľvek dokument, ktorý dostatočne výstižne opisuje danú technológiu so všetkými potrebnými atribútmi, aby bolo možné pochopiť a posúdiť jej podstatu, vlastnosti a parametre, využiteľnosť a do istej miery aj novosť (nasmerovanie posudzovateľa k príbuzným riešeniam). Súčasťou predevaluačnej fázy je po preštudovaní predložených dokumentov aj osobný kontakt s pôvodcami technológie, ktorí zodpovedia otázky posudzovateľa alebo doplnia ďalšie skutočnosti podľa vhodne zvolených otázok. Ďalšia práca spočíva vo vlastnom prieskume z verejne dostupných zdrojov (patentová, nepatentová literatúra, internetový prieskum, zisťovania od expertov z danej oblasti a podobne) a na základe zistených skutočností aj doplnenia od pôvodcov. Tie slúžia ako podklad pre finálne spísanie zisteného stavu a formuláciu odporúčaní v kontexte transferu technológií.

08.9.2022, Silvester Sališ, Jaroslav Noskovič

Tlačiť