UMELECKÝ DUCH VO SVETE ROBOTIKY

Národné centrum robotiky viackrát svojimi projektmi dokázalo zaujať a spojiť robotiku aj s inými a menej tradičnými odvetviami. Michal Adamík však dokázal priemyselného robota naprogramovať na to, aby špeciálnou tuhou kreslil fotografie. Spýtali sme sa ho na podrobnosti jeho projektu a akým spôsobom by sa tento počin dal využiť v praxi.

V Národnom centre robotiky ste v rámci aj svojej doktorandskej práce dokázali naprogramovať robota tak, aby prekresľoval fotografie či obrazy. O akého robota ide a ako prebiehalo programovanie a celý jeho vývoj?

Ide o robota od firmy ABB, presnejšie o najmenšieho robota z radu IRB120. Samozrejme, že riešenie nie je priamo viazané na tohto robota. Mám v pláne tvoriť väčšie obrazy, na čo potrebujem robota s dlhším dosahom. Na programovanie využívam software Rhinoceros 3D a Grashopper. Rhinoceros je modelovací software a Grasshopper je jeho plugin, ktorý umožňuje grafické programovanie aj robotických manipulátorov. Pravé vďaka tomuto softwaru môžem naplno využiť svoju kreativitu. Vytvorený program sa dá rýchlo testovať a upravovať, čím je možné vytvoriť viac za menej času.

Ako presne funguje toto kreslenie a ako ho programujete?

 Náš navrhnutý robot má pružný nástroj s grafitom. Tiene sa vytvárajú pritlačením nástroja o papier robota. Samozrejme, grafit sa počas kreslenia opotrebuje a nástroj sa skracuje, čím vzniká čoraz väčšia chyba. Aby sme prekonali tento problém, nástroj je možné kalibrovať bez ľudského zásahu. Robot periodicky skalibruje tuhu po určitom počte ťahov. Robotický kód sa celý vygeneruje vopred, čo znamená, že robot už má svoj scenár, podľa ktorého bude pracovať. Takto počas exekúcie programu už nie je potrebné jeho ďalšie riadenie. Na prípravu robotického programu používame geneticky algoritmus, ktorý simuluje kreslenie na základe vstupnej fotografie. Jadro tohto algoritmu pripravil môj kolega Jozef Goga.

Aké sú vaše aktuálne snahy o komercializáciu tohto vynálezu?

 V prvom rade považujem za dôležite mať kvalitný materiál pre sociálne médiá. Zameral som sa na natáčanie procesu kreslenia. Vzniknuté časozberné videá som natočil druhým robotom, a tým som umožnil zaznamenanie celého procesu v unikátnych a pútavých videách. Celý proces natáčania bol inšpirovaný Louisom Schwartzbergom, ktorý sa považuje za jedného z najlepších kameramanov/režisérov časozberných videí. Verím, že takýto kvalitný obsah sa následne bude prirodzene rozširovať (zdieľať), a tým sa dostane aj do povedomia verejnosti.

Kde by sa poznatky z neho mohli v praxi využiť?

Prioritne pri tvorbe robotického umenia. V súčasnosti je tento druh umenia na vzostupe a je možné, že v budúcnosti budú takéto diela vysoko hodnotné. Samozrejme, spôsob a použitie generátora môže byť pozmenené aj na využitie v priemysle, avšak myslím si, že je nutné dovyvíjať algoritmus tak, aby fungoval v treťom rozmere, kam bude smerovať aj môj ďalší výskum (teraz robot kreslí iba v dvoch rozmeroch).

Prosím, opíšte aj proces patentovanej ochrany a v čom konkrétne sa prejavuje unikátnosť zariadenia?

V súčasnosti máme podaný úžitkový vzor, ktorý chráni náš návrh nástroja, ku ktorému sa viaže použitie genetického algoritmu. Využitie genetického algoritmu na generovanie robotického programu je svetovo unikátna vec. Bohužiaľ, algoritmy sa u nás nedajú ochrániť, preto je nutné ich viazať na fyzické zariadenie.

Ako vnímate prechod robotiky k iným odvetviam, napríklad i umeleckého a humanitného zamerania? Myslíte si, že v budúcnosti sa môže táto veda uberať týmto smerom?

Myslím si, že tento prechod je nevyhnutný. Robotika je jedným z mála odvetví, kde sa programovanie prelína s reálnym svetom. To znamená, že program, ktorý vytvorím, priamo interaguje s objektmi vo fyzickom svete. Samozrejme, že je to unikátne, keďže väčšina programovacích techník je zameraná na spracovanie a zobrazovanie dát na displeji. Robotiku vnímam ako preklenutie týchto dvoch svetov – virtuálneho a reálneho. Preto predpokladám, že robotika bude nachádzať uplatnenie čoraz v širšej oblasti, teda nielen v umení. Tento trend však v súčasnosti možno badať už naplno, keďže nejedna domácnosť má aj robotických pomocníkov.

Považujete sa skôr za umelca alebo vedca?

Som umelecký vedec alebo vedecký umelec. Treba si vybrať (smiech). Každý z veľkých maliarov a umelcov mal svoj špecifický štýl kresby, ťahov, tvorby, na základe čoho ich umenie rozoznávajú znalci. Ja využívam programovanie na vytvorenie umeleckého diela, ktoré je svetovo unikátne štýlom kresby. Samotný robot nie je kreatívny, ale je to môj maliarsky štetec. Toto je dôležitá informácia, lebo v súčasnosti sa tieto aplikácie často prezentujú ako „Matrix je skoro za dverami“ – samozrejme, že toto púta pozornosť médií. Avšak moja schopnosť spočíva v návrhu programovej architektúry a generovaní programu z digitálnych dát. Tomuto som sa venoval aj v korporátnej sfére. Keďže ide o pokročilé algoritmy, ľahko sa to dá zameniť so strojovou inteligenciou, avšak ide iba o správne nastavenie – emergentné správanie naprogramovaného systému.

Museli ste sa kvôli tomuto vynálezu vzdelávať aj v umeleckej oblasti? V čom konkrétne tkvie umelecká stránka tejto špeciálnej metódy kreslenia?

Áno, musel, ale skôr v použití materiálov, teda napríklad rôznych typov papierov, tvrdosti túh, lakov a pod. Samotné techniky kreslenia som nikdy neštudoval. Domnievam sa, že človek nepotrebuje všetko vedieť. Vedomosti sú veľakrát na príťaž, lebo neumožňujú človeku využiť svoj celý potenciál. Znalosti vytvoria v mysli človeka istý koncept fungovania s určitými mantinelmi a je potom náročné vystúpiť z tohto konceptu. Medzi umelcami je veľa príkladov, akým je aj Daft Punk, ktorí v piesni Giorgio by Moroder o tomto spieva. Myslím si, že toto je aj prípad slovenského umelca Mariána Vargu, ktorý sa odmalička snažil vymaniť z uniformity a zo zavedených noriem.

V súčasnosti trh s umením narúšajú digitálne technológie, keďže obrazy sa digitalizujú a stráca sa podstata materiálneho diela. Mysleli ste na to aj pri svojom projekte?

Áno. Najvýraznejšie rezonujúcim príkladom, ako trh s umením narúšajú digitálne technológie, je predaj NFT na blockchaine. Ide o digitálne umenie, ktoré je možné vlastniť. V tomto koncepte vnímam obrovský nedostatok najmä v tom, že síce človek vlastní niečo unikátne virtuálne v počítači, ale ak je to on-line, ktokoľvek si to môže stiahnuť, vytlačiť a zarámovať. Myslím si, že tu je diera, ale tú môže práve moja technológia vyplniť. Obraz vznikne digitálne a bude mať aj dvojičku v reálnom svete. A tým, že nikto iný nedokáže replikovať moju tvorbu, bude zaručená unikátnosť v oboch svetoch. Samozrejme, ešte som len nazačiatku, a preto bude nutné vyriešiť rozličné vzniknuté problémy, o ktorých teraz ešte ani nemám predstavu.

Ing. Michal Adamík, PhD.

Je vedec, umelec i developer. V minulosti pracoval pre spoločnosti Siemens, kde primárne bol zamestnaný ako SCADA developer na diaľničných projektoch doma i v zahraničí. V súčasnosti je zamestnaný v Digitálnom Inovačnom Hube FEI STU, ktorý má  za cieľ zavádzanie inovácii do praxe. Nedávno obhájil titul PhD. s prácou Inovatívne metódy generovania trajektórie pre roboticky manipulátor.

Titulné foto: archív M.A.

01.2.2022, Martin Karlík

Tlačiť