ESENCIA VIANOČNEJ NÁLADY

December je tu. Napriek všetkému prišiel na chlp presne, po 365 dňoch. Vianočné večierky, vianočné nákupy, vianočné trhy – to všetko vo fyzickej podobe bolo tento rok v tú rozhodujúcu dobu zrušené. Nevadí, zdravie je na prvom mieste.

A vlastne je fajn, že nebolo potrebné na firemnom posedení pod plastovou blikajúcou jedličkou počúvať nie úplne najnovšie a najvtipnejšie historky kolegu z vedľajšej kancelárie, tlačiť sa v preplnených obchodoch pri zháňaní darčekov a pred stánkom čakajúc v rade na niečo pod zub a na pitie a s primrznutým úsmevom nechať si šliapať na nohy. Takže keď je vlastne všetko fajn, prečo tu akosi niečo nehrá, i keď z rádií na nás útočia notoricky známe songy s veselým cinkotom roľničiek v pozadí? Korona-nekorona, Vianoce sa nekompromisne blížia a vianočná nálada...ešte neprišla?! Vyzerá to tak, že „vianočný folklór“ v podobe popísaných rituálov, ktoré sú schizofrenicky otravné a milované zároveň, do značnej miery prispievajú ku navodeniu a gradácii vianočnej atmosféry (väčšiny) dospelých. Čo s tým? Žeby vône a chute – škorice, klinčekov, vareného vína či punču, vanilkových rožtekov, medovníčkov – dokázali situáciu zachrániť? Za pokus to stojí, hor sa na nákup!

Víno – biele či červené?

Podľa čoho vybrať z toho množstva? Orientovať sa podľa značky výrobcu, dizajnu etikety alebo podľa názvu? Prečo je možné víno s názvom Dunaj, Devín či Chardonnay kúpiť od viacerých výrobcov, pričom prvé dve iba od slovenských a posledné od slovenských aj zahraničných? Nie je to ako s autami, že Fabiu je možné kúpiť iba od Škody a Swifta od Suzuki? A ktorá škorica je lepšia – z Číny či Srí Lanky?

Dunaj, Devín a Chardonnay sú názvy odrôd viniča, určeného na výrobu vína. Kým Chardonnay sa pestuje a vyrába sa z neho víno na rôznych miestach sveta, Dunaj a Devín sú naše slovenské odrody, ktoré boli špecificky kultivované pre našu klímu a pôdu – vína z týchto odrôd sa nevyrábajú nikde inde vo svete. Obe odrody v roku 1958 vyšľachtila Ing. Dorota Pospíšilová, PhD., vo Výskumnom ústave vinárskom a vinohradníckom v Bratislave. Biely Devín – v spolupráci so šľachtiteľom a vinárom Ing. Ondrejom Korpásom – vznikol krížením Tramínu červeného a Veltlínskeho červenobieleho, červený Dunaj krížením Muškátu Bouchet, Oporta a Svätovavrineckého. Dunaj aj Devín boli ako nové odrody registrované v roku 1997. Prečo tak neskoro? Pretože kým vinič procesom šľachtenia „dospeje“ do štádia, kedy je spôsobilý preukázať vlastnosti skúšané v procese získavania ochrany, trvá to na rozdiel od napríklad takej kukurice či pšenice aj 30 rokov. Kým sa vypestuje sadenica, prejdú dva roky. Do plodnosti vinič vstupuje v štvrtom roku po výsadbe štepu. V procese šľachtenia sa tieto etapy musia zopakovať celkom trikrát – prvýkrát na semenáčoch, druhýkrát vo väčšom množstve na nových jedincoch a do tretice pri štátnom odrodovom skúšaní pri registrácii odrody.

Právna ochrana odrôd

Šľachtiteľské osvedčenie predstavuje právnu ochranu odrôd rastlín. O takúto ochranu je potrebné požiadať podaním prihlášky a zaplatením príslušných poplatkov na príslušný úrad – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, alebo Úrad spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) – pričom odroda musí byť: odlišná, vyrovnaná, stála, nová a označená vhodným názvom. Skúšku odlišnosti – vyrovnanosti – stálosti realizuje (DUS) realizuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Po úspešnom splnení stanovených podmienok a DUS skúšok je odroda následne zapísaná do registra.

Názvy produktov z kategórií vín (a tiež potravín, aromatizovaných vín a liehovín) je možné chrániť pred napodobňovaním a zneužívaním v rámci systému práv duševného vlastníctva EÚ. Ako? Cez Chránené označenie pôvodu a Chránené zemepisné označenie. Na Slovensku máme šesť hlavných vinárskych oblastí: malokarpatskú, južnoslovenskú, nitriansku, stredoslovenskú, východoslovenskú a tokajskú. Všetky názvy týchto oblastí sú Chránenými označeniami pôvodu a informácie o tejto skutočnosti sú verejne dostupné v databáze GIview. Na to, aby víno mohlo byť označené známkou kvality v podobe Chráneného označenia pôvodu, alebo Chráneného zemepisného označenia, musí spĺňať prísne nariadenia EÚ. Pre označenie pôvodu sa jedná o vína, ktorých kvalita alebo vlastnosti sú výlučne alebo podstatne ovplyvnené zemepisným prostredím, pre ktoré sú charakteristické miestne prírodné a ľudské faktory a získava sa z odrôd viniča druhu Vitis vinifera a hrozno, z ktorého sa víno vyrába, pochádza výlučne z tohto územia.

Vína so zemepisným označením sú produkty so špecifickou kvalitou, povesťou alebo inými charakteristickými vlastnosťami, ktoré môžu byť pripísané danému územiu, vyrábané na tomto území, získavané z odrôd viniča druhu Vitis vinifera alebo z odrôd vzniknutých krížením druhu Vitis vinifera s inými druhmi rodu Vitis a najmenej 85 % hrozna použitého ich výrobu pochádza z tohto územia.

Vianočná atmosféra s Ceylónskou škoricou

Pre územie EÚ je možné na základe bilaterálnych alebo regionálnych dohôd zaregistrovať aj neeurópske názvy výrobkov – takým je napríklad Ceylónska škorica. Získava sa zo stromu Cinnamomum verum, ktorý rastie na Srí Lanke, v Indii, Myanmarsku či Bangladéši a zvykne sa nazývať tiež škorica pravá, na rozdiel od škorice získavanej zo stromu Cinnamomum cassia, ktoré nájdeme v Číne, Vietname a Indonézii.

Bez ohľadu na to, či bude varené víno alebo punč z kvalitného vína a pravej škorice z Cejlónu, či sa vanilkové rožteky budú rozplývať na jazyku a stromček bude prírodný alebo alternatívny, tou pravou esenciou vianočnej nálady je dobrá spoločnosť – rodina, kamaráti, dobrí ľudia. A ešte úsmev s milým slovom – a to aj (a najmä) vtedy, keď nie sú podmienky zrovna ideálne.

Príjemný predvianočný čas Vám praje kolektív CTT CVTI SR

Zdroj informácií o šľachtení viniča: publikované rozhovory s Dorotou Pospíšilovou

Zdroj obrázkov: pixabay.com, https://ec.europa.eu

Poznámka: Autorka nie je v príbuzenskom vzťahu s Dorotou Pospíšilovou, zhodnosť priezvisk je čisto náhodná.

15.12.2021, Mária Pospíšilová

Tlačiť