DUŠEVNÉ VLASTNÍCTVO AKO PREDMET ÚSPEŠNEJ VEREJNEJ DISKUSIE

Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) sa prvýkrát zhostil inšpiratívnej verejnej diskusie v podobe konzultácií týkajúcich sa problematiky ochranných známok či úžitkových vzorov. O prebiehajúcej analýze verejnej konzultácie, ako i o jej samotnom účele nám porozprával predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR Matuš Medvec.

Prečo sa ÚPV SR rozhodlo realizovať takúto verejnú konzultáciu?

Našim cieľom je otvorene komunikovať a prinášať politiku v oblasti priemyselného vlastníctva bližšie k verejnosti. Sme presvedčení, že potenciálne zmeny, ktoré môžu viesť až k zmene zákona musíme vopred oznámiť, konzultovať s dotknutými subjektmi, ale najmä prijať také smerovania, ktoré posúvajú Slovensko aj v oblasti duševného vlastníctva dopredu.Úrad priemyselného vlastníctva SR už v minulom roku pristúpil k opatreniam vedúcim k zrýchľovaniu konaní jednotlivých priemyselných práv. Samozrejme zavedením zrýchlených konaní za súčasne platnej legislatívy sa táto snaha nezastavila a jednou z ďalších možností, ako prípadne skrátiť niektoré procesy, by mohla byť aj úprava platných právnych predpisov. Akákoľvek prípadná zmena zákona o ochranných známkach a zákona o úžitkových vzoroch by však mala odrážať a reagovať na potreby a požiadavky zainteresovaných strán, t. j. prihlasovateľov (po zápise do registra majiteľov) označení, resp. technických riešení na jednej strane a tretích osôb na strane druhej.

Kde hľadal úrad inšpiráciu? Bol nejaký „role model” zo zahraničia, prípadne z domova?

Úrad hľadal inšpiráciu v konzultačných materiáloch na európskej úrovni, kedy každé prijatie zmeny politiky v určitej oblasti prichádza s vysvetľujúcimi a konzultačnými dokumentmi. Takýmto štýlom sa už v úvodných štádiách dozvieme, aká je spätná väzba na určité smerovanie alebo konkrétny návrh a zároveň ho môžeme už v úvodných štádiách vylepšiť a prispôsobiť.Verejná konzultácia, v ktorej môže každý, bez ohľadu na to, ku ktorej skupine patrí, vyjadriť svoj názor, sa javí ako jedna z najefektívnejších metód pri hľadaní kompromisného riešenia zohľadňujúceho požiadavky tak majiteľov priemyselných práv, ako aj tých, ktorí týmito právami môžu byť dotknutí.

Verejnú konzultáciu ako nástroj tvorby participatívnej verejnej politiky ÚPV SR využil po prvýkrát v histórii, čo je samozrejme veľmi progresívne. Priniesol Vám tento nástroj ako úradu aj nejaké nové poznatky? Plánujete ho do budúcna ešte využiť?

Áno, verejnú konzultáciu ako nástroj na zistenie názoru verejnosti sme v rámci úradu použili prvý, určite však nie poslednýkrát.Dostali sme viacero podnetných návrhov, ako by sa fungujúci systém dal vylepšiť. Okrem toho sme sa zlepšili v tom, ako viesť verejné konzultácie tak, aby boli názory a podnety získané počas konzultácie využiteľné v maximálnej možnej miere.Samozrejme v systéme verejných konzultácií plánujeme pokračovať aj v budúcnosti tak, aby sme zmeny a návrhy prinášali v súčinnosti s našimi klientmi a verejnosťou.

 Čo je cieľom verejnej diskusie? Čo by to malo znamenať v praxi?

Ako bolo niekoľkokrát uvedené, cieľom konzultácie bolo zistiť názor odbornej a laickej verejnosti na súčasný systém uplatňovania námietok proti zápisu ochranných známok a úžitkových vzorov do registra a jeho prípadnú zmenu. V prípade ochranných známok konzultovanou zmenou bola zmena zo súčasného pred-registračného systému podávania námietok na prípadný post-registračný systém. V prípade úžitkových vzorov sme sa verejnosti pýtali aj na názor na prípadné skrátenie lehoty, počas ktorej môžu tretie osoby podávať námietky proti registrácii technického riešenia ako úžitkového vzoru.

 Koľko účastníkov sa zapojilo do verejnej konzultácie? Aj ste ich ako úrad nejako kategorizovali? Zaraďov ali do špecifických cieľových skupín?

Na otázky týkajúce sa ochranných známok odpovedalo 52 respondentov, na otázky týkajúce sa úžitkových vzorov 54 respondentov.Osoby, ktoré odpovedali na otázky dotazníka, sme v rámci júnovej konzultácie nekategorizovali (nezisťovali sme background respondentov). Vedomosť o tom, ku ktorej skupine používateľov systému respondent patrí, by však určite predstavovala značnú „pridanú hodnotu“ k poznatkom, ktoré sme počas konzultácie zozbierali.Ide o našu „lesson learnt“ z prvej organizovanej verejnej konzultácie. Ak bude úrad v budúcnosti organizovať ďalšie konzultácie, určite bude zisťovať aj to, z akého prostredia pochádzajú jednotliví respondenti, čo nám umožní ešte lepšie využiť získané reakcie verejnosti. Napriek tomu sa však vzhľadom na úzko špecializovaný okruh právnej agendy dá usudzovať, že vo väčšine prípadov boli respondentmi odborníci z oblasti týchto práv.

Viete nám povedať už aj prvé výsledky Vašej verejnej konzultácie ohľadne námietkového konania? Čo budú znamenať v praxi pre bežného registrujúceho – klienta ÚPV SR využívajúceho služby?

Výsledky verejnej konzultácie zatiaľ analyzujeme. Zatiaľ Vám môžem povedať aspoň toľko, že veľká väčšina – až 82 % respondentov odpovedajúcich na otázky týkajúce sa námietok proti zápisu ochrannej známky a 83 % respondentov odpovedajúcich na otázky týkajúce sa námietok proti zápisu úžitkového vzoru – uviedlo, že súčasný systém uplatňovania námietok považuje za vyhovujúci. Okrem toho však prišli aj zaujímavé podnety od stavovských organizácií, ako aj odborníkov z praxe, ktoré samozrejme budeme zohľadňovať v našich ďalších krokoch.

Cieľovou skupinou Centra transferu technológií pri CVTI SR sú vedeckovýskumné inštitúcie. Viete nám povedať, či výsledkom zrealizovanej verejnej konzultácie bude zmena v konaniach o zápise ochranných známok a úžitkových vzorov do registra a čo to bude znamenať pre akademické a iné verejné vedeckovýskumné pracoviská na Slovensku?

Ako som uviedol, výsledky verejnej konzultácie zatiaľ analyzujeme. O tom, či na základe verejnej konzultácie pristúpime k zmene v konaní o prihláškach ochranných známok, prípadne v konaní o prihláškach úžitkových vzorov, rozhodneme až na základe podrobnej analýzy všetkých pripomienok a návrhov, ktoré sa k nám vďaka verejnej konzultácie dostali. A samozrejme prípadnej zmene konaní bude predchádzať aj podrobná analýza všetkých potenciálnych dopadov takýchto zmien na všetky zainteresované strany.  Samozrejme našim konečným cieľom je napomôcť slovenskému inovačnému potenciálu tak, aby sme aj z pohľadu štátnych orgánov mali v rukách moderné nástroje kráčajúce s dobou a so stále sa skracujúcim inovačným cyklom.

23.7.2021, Želmíra Gerová, Martin Karlík

Tlačiť